6/ Propaganda
V minulom článku - miesto prepojenia (www.projektz.sk/news/miesto-prepojenia/), som vám načrtol môj pohľad na základný princíp fungovania nášho sveta. V skratke ho môžem zhrnúť jednoducho, že svet je prepojený a dá sa predstaviť ako obrovský, stále sa meniaci priestor plný záchvevov energie, ktorého nie sme súčasťou, ale sme priamo jeho rozšírením. Čiže priestor sa neustále fraktálne delí resp. rozširuje o ďalšie autonómne priestory (vedomia), ktoré svojou vzájomnou interakciou priamo ovplyvňujú tvar tohto obrovského rozparcelovaného, stále sa rozširujúceho a meniaceho priestoru. Inak povedané, každý jeden z nás vplýva na výsledný stav našej spoločnej reality, na náš svet. V tomto článku vám upriamim pozornosť na nástroj, ktorý sa používa na vedomú zmenu reality pomocou hromadného ovplyvňovania vedomí – propagandu.
Ako som spomenul, hlavným cieľom propagandy je ovplyvniť čo najširší okruh vedomí a tým zmeniť realitu, či už kvôli osobnému, ekonomickému, politickému, riadiacemu prospechu. Stretávame sa s ňou denno-denne a jej základ je úplne prirodzený – šírenie informácií, interakcia. K propagande sa používajú nepravdivé, neúplné, čiastočne pravdivé informácie, ktoré nás majú za cieľ primäť myslieť požadovaným smerom, čím automaticky menia naše vnímanie reality, naše správanie sa. K rozšíreniu propagandy sa v súčasnosti používajú masové zdelovacie prostriedky: televízia, internet, rádio, atď. ale aj knihy, tlačoviny, učebnice, rôzne kvázi vedecké štúdie a pod., je vytvorený celý komplexný systém na ovplyvňovanie ľudí (vedomí). Ak niekto hovorí, že ľudia sa ovládajú pomocou nitiek (tak ako bábkové postavičky), potom je dôležité uvedomiť si, že v skutočnosti riadiace nitky predstavujú práve informácie, s ktorými sa stretávame. Vyzerá to hrôzostrašne, pretože teoreticky každá informácia, s ktorou sa stretneme, môže mať za účel zaviesť nás. Na to aby sme boli strojcami svojho šťastia, aby sme vedome a autonómne kráčali za svojím cieľom, aby sme život držali vo vlastných rukách, je potrebné naučiť sa pracovať s informáciami.
Jediným zaručeným spôsobom overenia informácií, sú vlastné skúsenosti. Nadarmo máme naštudované celé knižnice, celé stohy kníh, pokiaľ informáciu neoveríme praxou (prípadne vlastným pozorovaním), stávame sa náchylní k manipulácií nášho vedomia. Situácie, ktoré v živote prežijeme, nám poskytujú obrovské príležitosti k osobnému rozvoju. Zámerne píšem príležitosti, pretože väčšina ľudí svoje šance k zdokonaleniu sa zahadzuje, resp. si ich ani nevšimne. V dnešnej rýchlej dobe si človek neuvedomuje čo vlastne prežíva (jednoducho nesústredí sa). Preto je dôležité poukazovať na bdelosť, sústredenosť, na prítomnosť. Jedna vec je sa s informáciou stretnúť, druhá vec je, si ju vôbec všimnúť (uvedomiť si). Ak nebudeme vo svojom živote sústredení, naše skúsenosti vyjdú navnivoč a neustále budeme opakovať stále tie isté chyby dookola.
Avšak overovať informácie len pomocou skúseností úplne nejde, už len z dôvodu, že nie je v našich silách skúsiť všetko, zažiť všetko. Preto je dôležitý aj náš koncept myslenia, ktorý si utvárame behom života, inými slovami viera v nejakú filozofiu, v nejaký základ od ktorého sa po celý čas odrážame a ktorý nás smeruje. Napríklad ako v matematike, pokiaľ ovládam koncepčný základ riešeného príkladu, je veľká pravdepodobnosť, že sa mi príklad podarí vyriešiť aj inou cestou ako pomocou známych vzorcov. V mojom osobnom prípade môžem koncepčné myslenie ukázať aj tak, že keď napríklad verím v základnú filozofiu prepojenosti všetkého so všetkým, nebudem v mojom živote veriť akýmkoľvek iným konceptom vyzdvihujúcich individualizmus a osobné blaho. Skôr sa budem snažiť si svoju hypotézu overiť čo možno najširším okruhom nepriamych informácií, prípadne vlastným pozorovaním. Samozrejme, je to komplikovanejšie, a pri akejkoľvek viere, čiže informáciách, ktoré si neviem priamo overiť, je treba byť obozretný a nesnažiť sa upnúť len na ňu. Aby sa z viery nestala nakoniec dogma, takto to je a nijak inak. Treba mať otvorenú myseľ pre všetky myšlienky a svoje koncepčné myslenie si upravovať spolu so zvyšujúcou sa osobnou úrovňou. Ak skombinujeme vedomosti (čo najširší okruh informácií) so skúsenosťou a sústredenosťou, dostaneme zaručene dobrý recept na správne autonómne vedomé žitie.
Učme sa a nezatvrdzujme si srdcia, sústreďme sa a hlavne prežívajme. Zvyšujeme tak svoju osobnú úroveň a stávame sa imúnnejšími voči propagande a akýmkoľvek snahám ovplyvniť nás. Všimnite si, menej vedomí, menej skúsení ľudia vás nikdy nedokážu ovplyvniť. Dokážu vás ovplyvniť len vedomejší a skúsenejší, pokiaľ chcú. Preto aj platí porekadlo dobro víťazí nad zlom, resp. svetlo v tmách svieti. Snažte sa dôjsť aspoň do úrovne poznania, v ktorej pochopíte dôležitosť kolektivizmu. Po tejto úrovni sa potom všetci spolu dostaneme do úrovní o ktorých sa nám ešte ani nesníva. Iba spoločne sme schopní veľkých vecí, priamo to určuje naša nemožnosť oddeliť sa od nášho prostredia, pretože my sme to prostredie!
Je pár ľudí, ktorí to pochopili v dobách, kedy prepojenosť nebola tak zjavná ako je dnes. Jedným z nich je aj Ján Werich. Veď len uznajte, jeho odkaz: https://www.youtube.com/watch?v=W-GfjYleff4 .
Juraj Tušš
