17/ NAJVYŠŠIA ÚROVEŇ POLITIKY JE PODOBNÁ BOJOVÉMU UMENIU
Prednedávnom získal bývalý prezident USA D.Trump čierny pas v taekwonde, získal úroveň tzv. deviaty dan. Ide o najvyššiu úroveň, ktorú môže bojovník dosiahnuť. I keď mnohí považujú udelenie ceny iba za čestné, spojené s reklamnou funkciou, osobne považujem udelenie za absolútne zaslúžené.
(Viac informácií o udalosti napr. tu: https://cz.sputniknews.com/20211122/donald-trump-dostal-cerny-pas-v-taekwondo-stejnou-hodnost-ma-i-rusky-prezident-vladimir-putin-foto-16596129.html )
BOJOVÉ UMENIA SEBAOBRANY
Prečo? Aby ste pochopili moju trúfalosť, treba si uvedomiť podstatu bojových umení zameraných na sebaobranu. Tieto umenia, či je to judo, alebo teakwondo, využívajú silu protivníka k vlastnému útoku. Šetrí sa pri nich veľmi veľa energie. Človek nemusí byť silný, ale ak má správnu techniku, dokáže dlhodobo vzdorovať zdatnejšiemu protivníkovi a nakoniec je schopný súpera vyčerpať do kapitulácie.
NAJVYŠŠIA ÚROVEŇ POLITIKY
Najuvedomelejší politici vo svete využívajú túto techniku tiež. Osobný životopis D.Trumpa je veľmi zaujímavý a inšpiratívny, dokázal sa totižto životom predrať medzi vlkmi, skrz dopustenia (2krát zbankrotoval), až na vrchol a stal sa prezidentom USA. Po silnom tlaku korporácií, ktoré sa neštítili okato zmanipulovať posledné prezidentské voľby, neútočil protitlakom, ale vyslovil nasledovné: „... ak stojíte proti súperovi, za ktorým stoja všetky korporácie, médiá a má v rukách doslova neobmedzené zdroje, ustúpte, nechajte ho vyjsť na pódium a namierte na neho všetky reflektory.“ Od volieb doteraz sa mu podarilo zdiskreditovať takú časť svojich súperov, ako dlho už nikomu nie. Založil novú sociálnu sieť, pripútal si stálych, ale zároveň získal aj nových nasledovateľov. Jeho popularita, aj napriek útokom korporácií, neustále rastie. I keď nie je fyzicky rovnocenný súper, svoju techniku obrany má vycibrenú, a právom mu patrí deviaty dan.
MINULOSŤ NÁM UKAZUJE POUŽITIE BOJOVEJ TECHNIKY KORPORÁCIAMI
Technika dopustenia je známa, a raz v minulosti bola použitá aj korporáciami, ktoré boli v podstate k nej dotlačené kvôli neplánovanému výsledku 2. svetovej vojny. Kvalitatívnu rozdielnosť úrovne uplatnenia môžeme hodnotiť s odstupom času v retrospektíve. Píšem o povojnovom období 20.storočia, ktoré nasledovalo po úspešnom potlačení nebývalej agresie zo strany nacistov. Korporácie v podstate už takmer vyhratú vojnu prehrali a jediné čo sa im skrz obrovské chyby (vylodenie v Normandii) podarilo, bolo dosiahnutie patovej situácie v Berlíne. Ústrednou postavou zvrátenia udalostí druhej svetovej vojny bol jednoznačne J.V.Stalin. Nech propaganda médií hovorí celé dekády čo chce, nebyť Stalina a vnútornej sily dnešného Ruska, tak by dnes celý náš svet ovládla jedna riadiaca skupina, ktorá trpí psychickou poruchou – Zem by ovládli psychopati. Stalin dokázal nielen odraziť ofenzívu silného nepriateľa podporovaného vnútornou zradou (sovietskych veliteľov, ktorí sabotovali západný front a umožnili blitzkrieg ), zvrátiť situáciu, prevziať iniciatívu a v Berlíne sa so svojim najväčším súperom dohodnúť na mieri zachrániac tak stovky tisíc ďalších potenciálnych ľudských obetí, ale dokázal aj postaviť základy novej sovietskej, kreatívnej, budovateľskej spoločnosti. Behom pár rokov od konca totálnej vyhladzovacej vojny, v ktorej sovietsky zväz stratil cez 20 miliónov obyvateľov a jeho mestá boli zo značnej časti zrovnané so zemou, dokázal Stalin vybudovať základy a postaviť na nohy novú svetovú mocnosť schopnú operovať po celej Zemi, zároveň schopnú výskumu a vývoja najmodernejších technológií.
Zvrat nastal na jar roku 1953, 5. marca Stalin nečakane zomrel. Do dnes sa vedú úvahy, či za jeho smrť môžu protivníci (či bol otrávení), alebo smrť nastala prirodzeným náhlym zlyhaním organizmu (infarkt, mŕtvica a pod.. ). Každopádne po smrti sa dostal do velenia ZSSR trockista Nikita Chruščov. Bol to moment, kedy sa velenia nad sovietskym zväzom chopili korporácie. Svet sa stal unipolárny, riadenie prevzala jedna skupina. Jediné čo ešte držalo korporáciám zviazané ruky nad priamym riadením sovietskeho priestoru, boli novozavedené reformy, sociálne výťahy (kedy do vedenia krajiny sa bol schopný dostať ktorýkoľvek zdatný človek s občianstvom) a povzbudené obyvateľstvo úspechmi v povojnovej novobudovanej spravodlivej spoločnosti. V takejto situácii nie je možné uplatniť hneď svoj novo získaný vplyv na podrobenie si svojho úhlavného nepriateľa, bolo nevyhnutné postupne a pomaly začať kormidlo riadenia otáčať v neprospech domáceho obyvateľstva. Predsa len, nahnevať ľudí krátko po tak obrovskej facke, ktorou bola 2.sv.vojna, by znamenalo nielen kolaps novo získaného riadenia, ale hlavne riziko vytvorenia „nového Stalina“ automaticky vyvolaného z ľudu, z ľudu víťazov vojnových veteránov. Hlavnou úlohou Chruščova bolo zastaviť reformy postupne zavádzané vo vojnovom a povojnovom období. Keď nie úplne zastaviť, tak aspoň spomaliť naštartovaný progres (vývoj). Ďalší reprezentanti ako Brežnev, Andropov, Černenko, Gorbačov mali za úlohu čoraz viac krútiť kormidlom riadenia k deštrukcií, k likvidácii Sovietskeho zväzu. Staršie generácie si veľmi dobre pamätajú na zavádzané absurdnosti v riadení zväzových krajín. Sú to všetky tie posmešky o štbákoch, komunistoch, skrátka všetko, čo sa doteraz označuje a vyhodnocuje za zlé, represívne a deštrukčné. Celé stohy kníh, článkov boli napísané, podporou korporácií, o komunistoch a o ich krivom videní sveta. Väčšina ľudí doteraz nechápe, že od roku 1953 držali moc nad sovietskym zväzom práve korporácie a oni určovali aj politiku v politbyre. Čiže hrali hru na prihrávky medzi akože konkurentmi. Studená vojna bola len divadlo na vyvolanie strachu v obyvateľstve. V tomto období dokázali korporácie absolútne všetko načo si zmysleli, dokonca sa im podarilo „dostať“ aj na mesiac. Pomocou metódy per partes (salámovej metódy) sa im postupne podarilo nielen Sovietsky zväz zlikvidovať, ale aj okolo neho vytvoriť propagandu, ktorá mala zabrániť obyvateľstvu v uvažovaní nad vrátením sa do spoločnej zväzovej zostavy v budúcnosti. Čerešničkou na torte bolo strieľanie na parlament s tankom v období Jeľcina. Úplne absurdné.
Z CELOSVETOVÉHO ÚSPECHU KORPORÁCIÍ SA STAL POSTUPNÝ PROTIÚTOK Z OBRANY ĽUDSKEJ ELITY
Nastalo obdobie „zlatých“ deväťdesiatok. Demokratizácia Eurázie mohla začať. Ľudia vnímajú toto obdobie ako obdobie prezliekania kabátov, pretože jasne videli ako niekdajší zarytí komunisti sa odrazu stávajú najväčšími demokratmi. O žiadne prezliekanie kabátov nešlo, len skrátka všetci „agenti“ slúžiaci korporáciám a podieľajúci sa na likvidácií Sovietskeho zväzu, boli za svoje zásluhy odmeňovaní a dosadzovaní na teplučké miestečka v novom spoločenskom zriadení (doteraz niektorí z nich pôsobia aktívne v politike). Rabovanie krajiny, a ľudu sa mohlo začať. Chyby v organizácii, ponáhľanie sa a doslovné pustošenie krajiny vyvolávalo v ľuďoch obrovský hnev. Jeľcin si bol vedomý nálady v spoločnosti, vedel, že dav je vybičovaní do zúfalstva, preto sa rozhodol (po porade) za svojho nasledovateľa vybrať mladého člena z konkurenčnej riadiacej skupiny, mysliac si, že z neho spraví ľahký terč a všetky jeho (Jeľcinove) osobné zlyhania nakoniec skončia na súperovom krku. Vybral si Putina. Vybral si ho ako „obetného baránka“, na ktorom sa mal ruský rozhnevaný ľud vybúriť. Nastala príležitosť k prebratiu iniciatívy ľudskou elitou.
Korporácie vo vybičovanej atmosfére dali do rúk kormidlo riadenia súperovi, dúfajúc, že sa zbavia konkurenčnej riadiacej skupinky už navždy. Na prelome tisícročia ich čakal šok. Putin nielenže začal stabilizovať situáciu v kolabujúcom sa Rusku, zabránil rozpadu Ruska, ale zabránil aj vojne na Kaukaze a donútil oligarchov v Rusku do určitej miery spolupracovať so štátom. Výsledkom bol suverénny prejav v Mníchove v roku 2007. Vnútorná sila Ruska začala nesmierne efektívne využívať ponúknutú nevýhodnú príležitosť.
(Mníchovský prejav: https://www.youtube.com/watch?v=wHlv7ead3mU&t=9s )
(Putin vs. oligarchovia: https://www.youtube.com/watch?v=UMlsbB33QSc )
Od tých čias korporácie zažívali jedno Pyrrhovo víťazstvo za druhým, ich akcie si vo svete vyžadovali vynakladanie neustále väčšieho množstva energie, ktoré celosvetový riadiaci kolos čoraz viac vyčerpávali. I keď sa zdalo, že sa vplyv korporácií do Ruska onedlho vrátil skrz volebné obdobie Medvedeva (počas jeho vlády korporácie rozvrátili Líbyu a naštartovali arabskú jar), bolo to len zdanie, a ruský riadiaci manéver na uvoľnenie tlaku medzinárodného spoločenstva, v tom čase, vyvíjaného na Rusko. Vďaka majstrovskému veleniu Rusko postupne získavalo, aj vďaka dopusteniam, svoju suverenitu naspäť.
Západ bol doslova zaskočený trúfalosťou Rusov, keď sa v roku 2015 Rusi nečakane zapojili do vojny v Sýrii, prvýkrát v novodobej histórii stanovili červenú čiaru korporačnému riadiacemu kolosu. Nielenže ju stanovili, ale ako sa neskôr ukázalo, dokázali ju aj efektívne ubrániť, a to aj napriek tomu, že korporácie už mali od roku 2011 v Sýrii veľký náskok.
Druhá obrovská facka západu bola, keď Rusi zabránili pokusu o zvrhnutie venezuelského prezidenta Madura zo svojho postu v krajine. Američania neboli schopní, nemali dosť síl, na svojej časti pologule uplatniť svoj vlastný vplyv na realizáciu vlastných cieľov. Hanba na tri zimy. Tak ako v Sýrii, tak aj vo Venezuele išlo korporáciám hlavne o to, aby sa zmocnili nových zdrojov uhľovodíkov, tak veľmi potrebných na chod ich „bezodnej“ ekonomiky.
Neschopnosť korporácií dostať sa cez nové unikátne červené čiary načrtnuté Ruskom vo svete spôsobilo, že sa ekonomika západu začala prehrievať a vyústila do nutnosti okresávania vlastnej spotreby. Ak čítate v novinách o narastajúcom počte miliardárov vo svete, neznamená to nič iné, ako centralizáciu riadenia ekonomiky a ochudobňovanie vlastného obyvateľstva. Americký sen, jediná forma korporátnej ideologickej moci, sa začína v zrýchlenom tempe vo svete rozplývať. Korporácie sú nútené neustále vo väčšej miere uplatňovať priame riadenie (represiu) nad vlastným obyvateľstvom, aby boli vôbec schopné udržať svoju doterajšiu sféru vplyvu v pôvodných hraniciach.
DNEŠNÁ SITUÁCIA V ZNAMENÍ BRILANTNÉHO NARUŠENIA PLÁNU ZVNÚTRA
Korporácie sú zatlačené do kúta ohraničeného nedostatkom zdrojov a nespokojnosťou obyvateľstva. Nie je jednoduché prejsť z nepriameho (americký sen), výlučne na priame riadenie (svojvoľné uplatnenie zákonodarnej, súdnej a výkonnej moci) bez toho, aby ste neriskovali rozhnevanie niekoľko miliárd ľudí. Veď skúste niekomu prikázať aby si dobrovoľne znížil svoj životný štandard, skúste niekomu prikázať zavrieť svoj podnik, svoj biznis, len kvôli tomu, aby ste vy mohli zreformovať a ešte viac scentralizovať toky zdrojov, toky surovín a zastabilizovať si tak svoje panské postavenie nad dotyčným. No dotyčný vás pošle veľmi ľahko do miesta, kam slnko nesvieti a vykašle sa vám na vaše plány. Preto sa korporácie uchýlili k riskantnému manévru riskujúc diskreditáciu všetkých svojich doterajších mienkotvorných oblastí (školstvo, zdravotníctvo, médiá, veda, politika...) svojho vplyvu. Naštartovali riadenú pandémiu, ktorú podporili všetkým čo mali po ruke, hrajú vabank so všetkými kartami, so všetkými žolíkmi, dúfajúc, že sa im podarí obyvateľstvo vystrašiť do tej miery, že si samé posadá do klietky, a podriadi sa novej riadiacej represívnej schéme čínskeho sociálneho kreditu.
(Viac o situácii tu: https://www.projektz.sk/news/16-dnesna-situacia-vo-svete-vyhladova-situacia-na-slovensku/ )
Ich súper (ľudská elita), ktorý pevne drží línie červených čiar, využíva ich plán, ich energiu, k svojmu vlastnému úspechu, naplno. Zapája sa do ich plánu, bez toho, aby im otvorene vzdoroval a narúša ich plán zvnútra, čo nielen vyčerpáva korporácie do kritických hodnôt, ale aj diskredituje a odhaľuje celú manipulačnú sieť korporácií vo svete (celú chobotnicu a jej chápadlá ukryté vo všetkých štátoch, vo všetkých krajinách). Nechali vyjsť korporátnu elitu na pódium a namierili na ňu všetky reflektory. Keď chobotnica stratí vplyv nad obyvateľstvom, je koniec, koniec hry, koniec fázy uvedomovania ľudí a začiatok zlatého veku ľudstva.
ZÁVER
Dnes sme svedkami uplatnenia najvyššej úrovne politiky v globálnych udalostiach. Svedkami majstrovského vyšachovania fyzicky silnejšieho súpera. Žijeme v dobe, ktorá nám spája udalosti v komunizme s udalosťami v demokracií, nie náhodou. Ľuďom sa začínajú otvárať oči a sú schopní otvorene vidieť faloš a farizejstvo všetkých oblastí korporátneho vplyvu. Všetkým, ktorí si o sebe myslia, že sú majstri v prezliekaní kabátov, odporúčam, začať sa prezliekať, hneď, kým nie je neskoro.
Stojíme pred dobou dopustenia, ktorá tak či tak, musí prísť, aby sme sa ľudia prebrali z amerického sna, pocítili nedostatok, a aby sme následne potom mohli byť nasmerovaní k dostatku. Nebojme sa, nemáme sa čoho báť. Korporácie sú nútené zrealizovať riskantný manéver, ktorý však vie veľmi ľahko zlyhať. Každý jeden z nás môže prispieť do skrátenia doby dopustenia, svojou odvahou, aktívnou činnosťou a pasívnym prístupom k akciám korporácií.
Každý kto vie strihať videá, pokúste sa vytvárať kompilácie vyhlásení korporátnych bábok z minulosti a z dneška. Či sú to politici, vedci, administratívni pracovníci, ktokoľvek kto sa verejne angažuje v propagácií deštrukčného štýlu vedenia spoločnosti. Konfrontujte ich s ich vlastnými vyhláseniami v retrospektíve a dnes.
(Napr. takto: https://www.youtube.com/watch?v=wjsDJS9Jk7Q )
Nie je potrebné mať červené oči a útočiť na konkrétne osoby (oni za to nemôžu, sú to len nedospelé deti, ktoré niekto využíva, sú to biele kone), dôležitá je len diskreditácia riadiacich mechanizmov. Archívy videí sú dostupné, napr. na webe infovojny, slobodného vysielača, alebo ktoréhokoľvek iného webu, ktorý monitoruje situáciu dlhodobejšie a sú v ňom autentické nahrávky danej doby. Viem, je to mravenčia práca, ale v tejto dobe je nesmierne dôležitá. Zdieľajte si navzájom kompilácie takýchto videí, nech ich vidí čo možno najviac ľudí v našom okolí. Začnime sa s korporáciami hrať a preberme iniciatívu v našom priestore. Môžeme napríklad začať vytvárať udalosti na NESLEDOVANIE televízora počas niektorých dní v týždni. Môžeme tento získaný čas darovať pozornosti svojim deťom, a hrám so svojimi deťmi, ktoré sú základom budúcnosti ľudstva. Oni sú tí, ktorí poletia prvýkrát ku hviezdam. (NEDUSME ICH! NEEXPERIMENTUJME S NIMI! Chráňme ich.)
Nenechajme sa vlákať do chystaných pascí, neuberajme sa cestou generálneho štrajku. Cieľom korporácií je zlikvidovať ekonomiku v Európe, ak si ju zlikvidujeme sami, my budeme tí, na koho sa ukáže prstom. (Trikrát si premyslime svoje akcie). Nechajme korporácie nech oni konajú, nech sa oni podpisujú pod svoje deštrukčné činnosti, my len na nich ukazujme prstom. Súboj spočíva v diskreditácii, v likvidácii ideologickej úrovne riadenia korporácií predtým, než nás naženú pomocou strachu do klietok. Ak nás nepustia do práce, lebo nespĺňame na hlavu postavené podmienky, no tak nech nás nepustia. Podajme trestné oznámenie a nerobme si hlavu s tým čo bude. Pomáhajme si. Spájajme sa. Nerozdeľujme sa. Keď dostaneme pokutu, no tak ju neplaťme, alebo ju zaplaťme, je to jedno. Nerobme si starosti o svoje úspory, o ne budúci rok tak či tak prídeme. Všetci manažéri, obchodníci, podnikatelia, policajti, vojaci, pracovníci verejnej správy, sudcovia, prokurátori ktokoľvek cez koho uplatňujú korporácie v súčasnosti vplyv na našom území, nebojte sa ostať pasívni a nereagujte na nezmyselné deštrukčné opatrenia, nelikvidujte spoločnosť, nelikvidujte spoločnosti, nemajte strach odmietnuť rozkazy, neukladajte nezmyselné pokuty, ostaňte pasívni. Jedným uchom dnu, druhým von. Dnes si vyberáte či sa stanete hrdinami svojho ľudu, alebo budete navždy na hanbu svojmu ľudu. Nebuďte biele kone, na ktoré sa nakoniec zvalí vina. Všetky udalosti sa dnes už ukladajú do databáz! Nič sa nedá utajiť, všetko je spätne dohľadateľné. Meta programovanie je dnes skutočnosť.
Nemusíme vytvárať protitlak, stačí len nereagovať. My máme na svojej strane majstrov v riadení, pomáhať nám bude ako globálna (nemýliť si s korporátnou!), tak aj ľudská elita, len musíme ukázať svoju odvahu, musíme dokázať, že si svoju budúcnosť zaslúžime. V inom prípade nás naša submisivita dostane do veľmi nepríjemných situácií.
Juraj Tušš
