5/ Miesto prepojenia
V mojom projekte často krát píšem o prepojenosti všetkého so všetkým. V tomto článku sa pokúsim odôvodniť svoje myšlienky a ukážem vám z akých úvah vychádzam. Nie som fyzik, preto sa môžu v mojom článku vyskytnúť nepresnosti, avšak opäť zdôrazňujem, nie je dôležitá úplná presnosť informácií (tú nedosahujú ani vedci), ale pointa. Netreba byť za každú cenu úzkoprsý. Napríklad, keď niekto niekomu píše list, nie je dôležité, že v ňom spraví milión gramatických chýb, dôležitý je predsa obsah, podstata listu.
Aby som vám vedel ukázať miesto prepojenia, skúsme si spolu predstaviť náš mikrosvet. Všetko to malé z čoho sa skladá všetko to veľké. Musíme si však zvoliť mierku, totižto problémom (podľa teoretickej fyziky) v našom svete je, že môžeme ísť smerom do nekonečne malých a naopak, do nekonečne veľkých čísiel. Úplne mi zatiaľ postačí, keď sa zastavíme pri atómoch. Atómy sú základnou stavebnou jednotkou nášho sveta. Sú obsiahnuté vo všetkom hmotnom, a dokonca aj v zdanlivo prázdnom priestore (vo vzduchu napr.). Atóm sa skladá z jadra, ktoré sa zdá byť pevné a predstavuje základ hmoty v našom svete, a z obalu, ktorý predstavuje prázdny priestor, v ktorom sa objavujú a miznú elektróny. Takže veľmi zjednodušený model atómu si vieme predstaviť asi tak, ako je zobrazený na obrázku.
Veľmi častou chybou pri snahe o zakreslenie atómu je mierka. Proporčne je nesprávne nakreslené jadro a aj jeho obal. Dôležité je uvedomiť si, že ak by ste (hypoteticky) zväčšili jadro atómu do veľkosti pomaranča, ďalšie jadro atómu by sa nachádzalo zhruba o dve futbalové ihriská ďalej, čiže polomer obalu by bolo jedno futbalové ihrisko.
Ešte stále to nie je presne zakreslené, ale už je to presnejšie. Čiže prázdny priestor, v ktorom sa elektróny objavujú a miznú, dominuje pred akoukoľvek zdanlivo pevnou hmotou. Zdanlivo pevnou, pretože aj jadro je deliteľné. Nachádzajú sa v ňom protóny a neutróny, častice ďaleko menšie, ktoré svojou rotáciou vytvárajú obrovskú elektromagnetickú silu (jadrovú silu), kvôli ktorej sa nám zdá byť jadro atómu nedeliteľné a pevné. Protóny a neutróny sa však v jadre opäť nachádzajú iba v priestore, čiže konštatovanie, že 99.999% všetkého tvorí len prázdny priestor, je zrejme správne. Zvyšná časť 0,001% je len energia, mihotanie (chvenie) najmenšej častice, ktorú si ani neviete predstaviť, ktorá osciluje rýchlosťou svetla takým spôsobom, že prechádza sama sebou.
Skúste si teraz predstaviť celý náš svet vyskladaný z týchto atómov (zjednodušene).
Ak si ho vyskladáte takto, robíte chybu, lebo medzi priestormi atómov, vám vzniká ďalší priestor. Čo je to za priestor? Priestor v priestore?
Jediná možnosť aby nevznikal ďalší priestor je, ak jednotlivé priestory k sebe prisunieme. Nenechajte sa mýliť, hranice priestorov sú len pomyselné hranice, preto je možné, že sa jednotlivé priestory navzájom prekrývajú. V skutočnosti existuje len jeden priestor, ohraničenie značí len miesto pôsobenia daného atómu.
Takže tvrdím, že jednotlivé priestory zasahujú do priestoru iného atómu.
Elektróny sú čiastočne schopné dostať sa do priestoru iného atómu a pôsobiť naň, čiže neustále prebieha interakcia (výmena informácií) medzi atómami. Presne toto je miesto prepojenia, ktoré vám chcem ukázať. Táto interakcia určuje fyzikálne, chemické a optické vlastnosti nášho sveta. Obrázok však ešte stále nie je správny, je kreslený v 2D, v 3D si ho lepšie predstavíte takto.
Odrazu sa obrázok začína podobať na starodávny symbol nazývaný kvet života.
Myslím si, že toto je základná geometria nášho sveta. Avšak je to len jednoduché grafické znázornenie, vôbec nie presné. Pointa je, odmyslieť si pomyselné hranice jednotlivých priestorov a uvažovať len o jednom priestore. Nie o atómoch, ktoré tvoria priestor, ale o priestore, ktorý vytvára atómy. Teraz svet vyzerá ako obrovské morfogénne (neustále sa meniace) pole plné bodiek (chvení energie) v priestore, v ktorom elektróny zabezpečujú interakciu a výmenu informácií. Každý bod vie o inom bode v priestore vďaka prepojeniu priestorom. Nič nie je skryté, nič sa nedá utajiť. Celý svet funguje na elektromagnetickom princípe, preto celkom rozumiem ľuďom, ktorí vnímajú svet ako virtuálnu realitu. Súhlasím, ale v tom zmysle, že sa jedná o virtuálnu realitu vytvorenú sieťou našich vedomí. Prečo?
Poďme sa pozrieť do praxe. Ak teda uvažujeme o tom, že svet je priestor v ktorom je všetko vypixelované energiou, čo sme potom my, ktorí silou myšlienky vieme upravovať (v reálnom čase) časť našej reality? O čom to píšem? Skúste sa pohnúť :D . Svojou myšlienkou o pohnutí, svojím pohybom meníte určitú množinu pixelov a v reálnom čase meníte tvar časti obrovského poľa. Z tejto skutočnosti mi vychádza jediné, naše vedomie musí byť práve priestor, ktorý v sebe zahŕňa množinu pixelov energie a priamo ich modifikuje. Ďalej, keďže si celkom presne neviem predstaviť kombináciu priestoru v priestore, predpokladám, že sa nenachádzame v jednom veľkom priestore, ale sme priamo rozšírením tohto priestoru. Priestor (vedomie) svojim rozširovaním vytvára nové a nové autonómne oblasti (vedomia), ktoré sú navzájom prepojené. Interakcia (výmena informácií) všetkých oblastí (priestorov/vedomí) vytvára náš spoločný svet, našu virtuálnu realitu. Skutočne môžete dosiahnuť čokoľvek čo si viete predstaviť, pokiaľ sa to týka vás. Pokiaľ by ste mali ambíciu meniť realitu viacerým oblastiam (vedomiam), musíte ich najskôr o svojich myšlienkach presvedčiť, aby podľa nich začali meniť realitu vo svojom okolí. Čím väčší priestor sa vám podarí ovplyvniť, tým väčšia časť morfogénneho poľa sa zmení. Na tomto princípe funguje vo svete propaganda.
Juraj Tušš
