9/ Jazyk

V dnešnej dobe veľmi podceňovaná téma základnej ľudskej formy komunikácie – naša reč, naše písmo, čiže náš jazyk. Skúsim vám problematiku priblížiť možno z trochu iného pohľadu ako je zvykom.

Vo svojom projekte uvažujem nad prepojeným svetom. Svet sa skladá z nekonečného množstva autonómnych jednotiek, ktoré spolu svojou interakciou vytvárajú našu realitu. Ak si predstavíte svet, ako oceán energie, potom jasne vidíte, ako jednotlivé vedomia (autonómne jednotky) vedia modifikovať túto energiu v reálnom čase. Skúste sa pohnúť. Svojím pohybom meníte určitú časť tohto obrovského poľa energie. Častokrát prirovnávam vedomie k priestoru, čiže svojím pohybom meníte nielen svoj priestor, ale priamo ovplyvňujete aj priestor okolo vás. Interakcia vás a vášho prostredia je neustála. Veľmi ľahko môžete vidieť, že tých vedomí, ktoré priamo modifikujú svoje prostredie, je na svete neskutočný počet (či už v rastlinnej, zvieracej, alebo ľudskej ríši). Horšie sa už vidí prepojenosť medzi živou a neživou prírodou (..neživou, čiže tým priestorom, ktorý je vyplnením medzi živými tvorivými bytosťami..), avšak ak sa opäť skúsite pozrieť na svet v mikromierke, tak uvidíte, že žiadne hranice v poli energie medzi priestormi/vedomiami neexistujú, preto doslova uvažovať v tejto súvislosti nad pojmami (živá/neživá) sa zdá byť nepresné. V rôznych filozofiách sa uvažuje o jednom vedomí, o jednom priestore, o živote. O priestore, ktorý je „rozparcelovaný“ na xyz autonómnych priestorov, ktoré majú svoj uhol pohľadu a vzájomným pôsobením (zdieľaním skúseností/informácií) tvoria „pestrofarebný“ svet. Kvalita interakcie, čiže pôsobenia určuje kvalitu reality. Medzi rôznymi autonómnymi jednotkami je kvalita pôsobenia rôzna. Vedomejší má výhodu nad menej vedomým, dokáže ho lepšie ovplyvňovať/riadiť. V našom svete je snaha uchrániť sa od vplyvu riadenia márna. Buď riadite, alebo sa nechávate riadiť. Túto vlastnosť nášho sveta (priestoru) priamo určuje naša nemožnosť odtrhnutia svojho priestoru od ostatného priestoru. Nenachádzame sa totiž v priestore, ale sme priamym rozšírením tohto jedného stále sa rozširujúceho priestoru. My sme priestor/vedomie/život. Nie sme kvapka v mori, ale sme more v jednej kvapke.

Uvažujem teda nad kolektívnym vedomím. Čo ak myšlienky, ktoré nosíme v hlave, sú výsledkom našej kolektívnej činnosti? Základ máme všetci rovnaký, náš jediný rozdiel sa zdá byť v uhle pohľadu. Rôzna poloha priestoru predurčuje k rôznym skúsenostiam, k rôznemu chápaniu, k rôznym prioritám, k rôznym cieľom. Nikto nežije v očiach toho druhého. Všetci sme originál so svojou vlastnou polohou v priestore. Čo ak skúsenosti/informácie, ktoré za život zbierame, ukladáme do našej spoločnej siete/priestoru? Z dnešnej doby môžeme princíp fungovania života jednoducho prirovnať k našej sieti – k internetu. Ak, tak by sme svet mohli chápať aj ako stále sa rozširujúce informačné pole, ktoré získava našou činnosťou stále nové informácie potrebné k zvýšeniu kvality života. Obrovská databáza informácií nám spolu s našim uhlom pohľadu pomáha k novým riešeniam, nápadom, kreativite, pomáha nám vysporiadať sa s každou situáciou s ktorou sa stretneme. Touto teóriou si vieme ľahšie vysvetliť aj naše sny. Sny môžeme chápať ako napojenie sa nášho vedomia na spoločnú databázu, kde môžeme vnímať nielen svoje vlastné zážitky, ale aj zážitky úplne hocikoho iného, akýkoľvek iný priestor. Často sa nám sny javia nezmyselné a s našim životom nijak nekompatibilné, ale ak pripustíme možnosť, že skúsenosť zo sna nemusí byť „naša vlastná“, až tak nezmyselné sa zrazu nemusia zdať. Vychádzam z filozofickej úvahy ktorá vraví, že všetko čo si človek (akékoľvek vedomie) vie predstaviť je skutočné. Možnože stále uvažujete o možnosti, že sny sú našim vlastným výtvorom, fantáziou, pomixovanou realitou, výtvorom nášho nikdy sa nevypínajúceho mozgu počas života. Je ale mozog ten čo tvorí? Pozrite koľko je vo svete mozgov, každý je iný, každý sa líši štruktúrou a rozložením. Ak by bol mozog hlavným orgánom v chápaní reality, každý z nás by náš svet chápal inak, videl inak. Naše mozgy by sa nezhodli v tom čo je tvrdé, v tom čo je mäkké, v tom čo je zelené a v tom čo je modré. Čo ale ak náš mozog funguje podobne ako mobilný telefón? Je len „prístroj“, ktorý prijíma informácie z priestoru (z databázy) a vyhodnocuje ich. A nielen prijíma, ale aj odosiela. Niekto má mobil výkonnejší než iný a vie pracovať lepšie s informáciami. Každý z nás volá na iné číslo, sústreďuje sa na iné informácie, sleduje iné ciele. V takomto prípade je ľahšie si predstaviť prepojenosť a súhru v informáciách medzi rôznymi vedomiami pracujúcich na základe rovnakých pravidiel. Zdieľanie informácií medzi autonómnymi jednotkami je neustále, avšak kvalitou a rýchlosťou rôzne. Kvalita ale aj rýchlosť šírenia informácií ovplyvňujú rozvoj konkrétnej oblasti v našom svete.

Ľudia si navzájom zdieľajú informácie o svojich skúsenostiach pomocou svojho jazyka (reč, písmo). Náš jazyk môžeme chápať ako technológiu v oblasti šírenia informácií. Umožňuje nám získať potrebnú rýchlosť v prenose informácií s čím súvisí dostatočná kvalita v organizovaní/riadení nášho druhu. Naša prevaha nad inými pozemskými druhmi vychádza práve z použitia jazyka, našej informačnej výhody. Vieme využívať kolektívne myšlienky omnoho efektívnejšie ako ostatné druhy, čo sa odzrkadľuje v našej technologickej prevahe. Kvalita jazyka v našom druhu kolíše. Veľmi ľahko vidíme, ako tie kultúry, ktoré jazyk nemajú dostatočne rozvinutý, zaostávajú za okolitým svetom a ťažšie sa s ním koordinujú. Naopak, v kultúrach s rozvinutejším jazykom neustále prebieha rozvoj nových technológií, prebieha rozvoj spoločnosti, prebieha vývoj ľudstva. Politiku v tomto článku nechám bokom. Podstata je uvedomiť si potrebu použitia kvalitného jazyka pre docielenie rozvoja spoločnosti. V dnešnom svete môžeme vidieť ako sa menej rozvinuté jazyky miešajú s rozvinutejšími a spôsobujú úpadok našej schopnosti prenášať informácie. Vravím o preberaní cudzích slov. Niektorí z nás problém chápu ako obohacovanie slovnej zásoby, avšak pýtam sa, o aké obohatenie ide, ak cudzie slovo pochádza z jednoduchšieho jazyka? V komplexnejšom jazyku vytvára možnosť zľahčiť uvažovanie. Skutočnosť je teda presne opačná. Nejde o obohacovanie, ale o degradáciu jazyka, degradáciu uvažovania. Treba pochopiť, že čím lepšie som schopný vyjadriť svoju myšlienku druhému človeku, resp. celému kolektívu, tým s väčšou kvalitou som schopný myšlienku zrealizovať. Predstavte si, že pri vysvetľovaní nejakého procesu by vám za každou vetou niekto povedal starú známu frázu: „you know“. Možno by ste mohli vedieť, ale ak problematiku riešite prvýkrát, rozhodne neviete. Kvalita jazyka je rozhodujúca vo vytváraní nových technológií, v kvalitnom riadení spoločnosti, v rozvoji ľudstva. Téza nie je nová, uvedomujú si ju rôzne národy už dlho. V nejednom národe sa spoločnosť hierarchicky delí podľa jazyka. Vezmite si Japonsko, v krajine sa kasty ľudí rozdeľujú podľa kvality jazyka, podľa druhu ktorý používajú. Kto ovláda „cisársku japončinu“ patrí do najvyššej kasty. Kým sa ľudia budú dorozumievať jazykom, dovtedy je potreba rozvoja jazyka kľúčová. Je možné, že v budúcnosti prejdeme na iný druh dorozumievania sa. Možno nám naše technológie umožnia zrýchliť prenos šírenia informácií/myšlienok a vznikne nová forma komunikácie – telepatia. Kto dokáže zrýchliť tok informácií medzi druhom, ten zmení svet.

Učte sa ovládať váš materinský jazyk. Jazykom ovplyvňujete nielen svoje okolie, svoj najbližší priestor, ale súčasné technológie vám umožňujú vplývať aj na vzdialenejšiu a rozsiahlejšiu oblasť. Kvalita vášho vyjadrovania priamo ovplyvňuje kvalitu vášho riadenia, kvalitu realizácie vašej myšlienky. Sám tiež bojujem s touto úlohou. Vôbec nie je ľahké vyjadriť svoje myšlienky, či už písmom, alebo rečou tak, aby boli jednoducho pochopiteľné pre širšiu verejnosť. Myšlienky sú ako tečúca rieka, ktorá sa dá veľmi ťažko uchopiť. Sústredenosť, prítomnosť je cesta. Napojíte sa ňou na sieť a sťahujete dáta. Vyskúšajte si to. Nesnažte sa vyjadrovanie zľahčiť cudzím slovom. Váš jazyk nemusí byť komplikovaný, nemusí obsahovať ťažké slová, ale musí byť čo najobšírnejší, aby ste vašu myšlienku vedeli vyjadriť rôznymi cestami, rôznymi slovami, z viacerých strán. Ak viete problematiku odprezentovať z viacerých uhlov, máte oveľa väčšiu šancu pre pochopenie a uchopenie riadenia priestoru.

Slovenský jazyk je výnimočný, obsahuje dostatočný počet výrazov na opísanie myšlienok v dostatočnej kvalite. I keď sme malý národ, náš jazyk nás predurčuje k tomu, aby sme mohli stáť po boku národov, ktoré potiahnu technologicky ľudstvo o krok ďalej. Otázne je, či svoju výhodu pochopíme, a či si odkaz našich predkov nezničíme začlenením jednoduchých výrazov do našej komunikácie.

Juraj Tušš