23/ ZAHRANIČNÁ POLITIKA, MÉDIÁ A MIENKOTVORNÝ VPLYV
Za hlavný problém dnešnej doby, pôvodcu všetkých problémov, považujem nízku uvedomelosť ľudí, čiže slabé znalosti o riadení spoločnosti a chabé znalosti o základných princípoch fungovania nášho sveta. Naša nevedomosť spôsobuje možnosť manipulácie nášho názoru, nášho správania sa, nášho vplyvu na naše najbližšie prostredie (okolie). Vo svojej nevedomosti sme schopní pôsobiť deštrukčne a zo stredne až dlhodobého hľadiska sme schopní, s úsmevom na tvári, si píliť konár, na ktorom sami sedíme. V tomto článku sa pokúsim ozrejmiť schému, ktorou sme pár desaťročí úspešne manipulovaní k bláznovstvu.
ZÁKLADNÝ PROBLÉM
Raz som sa stretol v pivničke s chalanom, ktorý pri konverzácií reálne vystupoval ako nezávislý človek, ako ten, na koho nevplýva politika, ani názory iných, ktorý ide svojou vlastnou nezávislou cestou a má na všetko svoj vlastný názor, svoju vlastnú hlavu. Celý čas, dlhé hodiny, ma presviedčal o svojom nezávislom postoji človek..., ktorý mal na hlave „dredy“. Zrejme účes dakedy sám vymyslel a od tej doby sa celý svet len po ňom „opičí“ – pomyslel som si.
Príliš veľa ľudí si v 21.storočí neuvedomuje prepojenosť všetkého so všetkým, neuvedomuje si vplývanie všetkého na všetko, neuvedomuje si základný princíp nášho prepojeného sveta. Ťažko sa nám chápe základný vzťah akcie a reakcie použitý v praxi, ťažko sa nám chápe teoretický efekt motýlích krídiel, ťažko si uvedomujeme, že buď riadime svoje okolie, alebo sme svojím okolím riadení, čiže ťažko si vieme uvedomiť vplyvy okolia na nás a na tvorbu nášho názoru.
Žijeme automatizované životy, programované manipulačnými metódami už od ranného detstva. Nie sme schopní predstaviť si inú možnosť ako tú, ktorú práve teraz žijeme, ktorú nám iní hovoria aby sme žili. Strácame na kvalite svojej kreativity, čo sa (napríklad) bohužiaľ priamo odráža aj na zostupnej kvalite našich hraných filmových komédií. Úpadok filmovej (celkovo tvorivej) úrovne si v našej spoločnosti môžeme všetci veľmi ľahko všimnúť.
Počas života sa nám ťažko prekonávajú paradigmy nastavené agresívnou propagandou. Svoju životnú úlohu rozvoja nezvládajú len ľahkovážni neskúsení mladí ľudia, žiaľ, čoraz častejšie sa stretávam so „zacyklenými“ staršími ľuďmi, ktorí by práve mali byť nositeľmi skúseností, múdrosti a mali by byť autoritami svojho okolia. Práve starším ľuďom dávam na zodpovednosť stav našej dnešnej spoločnosti. Deti trpia len hriechmi svojich rodičov.
Pochopil som, že čím dlhšie sa človek „barikáduje“ iba svojim vlastným presvedčením, ktoré nadobudol jednostranným pohľadom na život, za svoj život, tým ťažšie je schopný vnímať nové myšlienky založené na nových poznatkoch moderného sveta. Preto paradoxne, v tejto dobe, teoretické znalosti, ktoré človek nadobudol v rámci celého života, života stráveného v manipulačnom klamstve, takéto znalosti stoja za deravý groš, a pôsobia skôr kontraproduktívne než produktívne/kreatívne.
PRÍČINA
Všetci sme sa narodili do sveta v čase silnej snahy centralizovať riadenie, centralizovať moc nad ľuďmi, preto vedomosti, dôležité základné vedomosti o riadení sa úmyselne plošne do spoločnosti nedostávajú. Od malička sme vedení k agresívnej špecializácií, od detstva sa na nás vyvíja tlak vybrať si oblasť svojej celoživotnej práce, svojej informačnej bubliny, v ktorej sa zväčša, následkom nedostatku času, celý svoj život nachádzame. Sme zaťažení, častokrát nezmyselnými povinnosťami, čo nám zabraňuje získať voľný čas na všeobecnejšie samovzdelávanie sa. Hlavným zdrojom informácií sa pre nás stávajú „instantné“ médiá, ktoré dokážu zhrnúť „podstatné“ informácie v opakujúcich sa hodinových každodenných cykloch. Kvôli nedostatku voľného času preferujeme skôr obrázkové noviny/časopisy ako tie, ktoré obsahujú z väčšej časti text. Na vrchole módy sú „meme“ obrázky obsahujúce jednu, až dve strohé vety (najlepšie s vulgarizmom). Nerozvíjame sa, celý život sa sústredíme na svoju profesiu a svoje názory sme nútení vytvárať si z manipulačných zdrojov informácií – z historických, z dokumentárnych, zo spravodajských alebo iných. Nie sme si vôbec schopní uvedomiť, že podsúvané informačné zdroje v našom priestore majú všetky jedného pána, jednu centrálu, ktorá určuje aj to, aké informácie sa budú v danom čase kde, v ktorom médiu, v ktorom štáte zverejňovať.
RIEŠENIE
Som presvedčený, že k naštartovaniu osobného uvedomenia sa, k prebudeniu sa zo sna, ktorým nás uspávajú od detstva, nám stačí pochopiť schému, ktorou sa riadi naša davo-elitárska spoločnosť. Uvedomiť si aké nástroje a manipulačné techniky sú na nás používané, aby sme ich sami vedeli rozoznať a v prípade potreby eliminovať ich vplyv nielen na nás, ale aj na naše najbližšie okolie. Výučba riadenia by mala byť (idealisticky) zahrnutá v našom školstve už od predškolského veku, teda určite by sa mala nachádzať na pozícii/na mieste/na priorite, na ktorej sa v dnešnej dobe nachádza (celkom účelovo) výučba veľmi jednoduchého jazyka - angličtiny. Iba výučbou jednotlivcov o riadení, dosiahneme možnosť vytvoriť stabilnú decentralizovanú schému riadenia našej spoločnosti v blízkej budúcnosti.
KTO A AKO NÁS RIADI ?
Naša ľudská spoločnosť na Zemi sa začala globalizovať už od 16-teho storočia, dnes v 21-vom storočí je už kompletne globalizovaná. Riadenie nad spoločnosťou (nad neuvedomelým davom) držia reálne v rukách dve hlavné riadiace skupiny ľudí. Všímam si z dlhodobého historického hľadiska aj tretiu riadiacu skupinu, ktorú dnes vnímam už nie ako priamych účastníkov, ale ako rozhodcov vykonávaných riadiacich procesov riadiacich skupín (elít) na Zemi (zdá sa, akoby dohliadala na náš rozvoj iná vyspelejšia civilizácia). Títo rozhodcovia nám z dlhodobého hľadiska určujú smer vývoja, tempo nášho vývoja, zabraňujú nám k fatálnym zlyhaniam a v potrebnom čase stoja za technologickými skokmi našej spoločnosti. Boli to oni, ktorí naštartovali globalizáciu v 16-tom storočí a umožnili vznik veľmi vplyvných ľudských rodín, ktoré sa postupom času chopili moci vo väčšej časti rozlohy našej Zeme.
Dôvodom naštartovania včasného sústreďovania zdrojov planéty bola naša reálna potreba zrýchliť rozvoj, rozmach a pôrodnosť obyvateľstva. Náš počet, totižto priamoúmerne vplýva na technologický rozvoj našej spoločnosti. Viac hláv, viac rozumu. Čím väčšiu moc získavali zástupcovia globalizovaných obchodných spoločností (korporácií), tým väčšiu chuť dostávali k získaniu celoplanetárnych zdrojov surovín pod svoju kontrolu. Musíme si uvedomiť, že kostra tejto riadiacej skupiny je tvorená psychikou ľudí zo 16-teho storočia.
Popri tejto skupine, postupom času, vznikala druhá riadiaca elita častokrát priamo podporovaná našimi rozhodcami. V dôsledku nepriaznivých podmienok, častých ľudských katastrof, v dôsledku odrážania útokov korporácií, sa ľudia dostali k úrovni uvedomenia si základných princípov fungovania nášho vesmíru, nášho sveta. Osobne ju volám tzv. ľudská elita, pretože si myslím, že práve oni, vďaka skúsenostiam z dopustení, dosiahli úroveň poznania, ktorá by mala byť našim ľudským cieľom. Ľudská elita bola „varená v kotle“ od tureckých vpádov, cez Napoleona, skrz prvú svetovú vojnu, až po vyvrcholenie dopustenia v druhej svetovej vojne a následné finančné dusenie korporáciami do začiatku 21-vého storočia. Dnes vďaka svojmu uvedomeniu oplýva najpokročilejšími technológiami v rámci ľudstva (z „rozhodcovského“ dôvodu vidíme technologickú prevahu zatiaľ hlavne v obrannej vojenskej sfére).
Pre lepšie rozlíšenie môžem riadiace skupiny rozdeliť podľa dvoch najzákladnejších svetonázorov (Svetonázor, čiže pohľad na svet/ na vesmír/ na základný princíp fungovania nášho života/nášho sveta.).
1/ Korporácie, čiže tí, ktorí sa pozerajú na svet len skrz svoje oči – „individualisti“ – svetonázor INDIVIDUALIZMUS.
2/ Ľudská elita, čiže tí, ktorí chápu prepojenosť všetkého so všetkým a na druhých sa pozerajú doslova ako na seba samých, uvedomujú si jednotu – „kolektivisti“ – svetonázor KOLEKTIVIZMUS.
Riadiace skupinky uplatňujú svoj vplyv (na súčasnej úrovni riadenia rozvojovej spoločnosti) v davo-elitárskom systéme riadenia skrz 5 druhov moci:
„Moc je schopnosť riadiť uplatnená v praxi.“
Nepriame druhy (Nepriame riadenie formuje informačné pole):
1/ Koncepčná moc - Svetonázor (Najefektívnejšie riadenie ľudí)
2/ Ideologická moc (Ovplyvňovanie myšlienok informáciami - ideológiami, názormi,...)
Priame druhy (Priame riadenie vyvíja tlak na emócie a hrubú silu ľudí):
3/ Zákonodárna moc
4/ Súdna moc
5/ Výkonná moc (Najneefektívnejšie riadenie ľudí)
HLAVNÝ ROZDIEL MEDZI ĽUĎMI
Najhlavnejší problém v našej spoločnosti je nedostatočné uvedomenie si koncepčnej úrovne našich vedomostí o živote. Rozdeľuje nás náš rozličný pohľad na pochopenie najzákladnejších princípov fungovania nášho vesmíru/nášho sveta, rozdeľuje nás rozdielny pohľad na svetonázor. Dokonca sa stretávam s ľuďmi, na ktorých jasne vidím, že svetonázor nemajú vôbec utvorený, hmm, a je ich vlastne väčšina, takíto ľudia sa potom zmietajú v opozitných ideológiách ako stonka vo vetre a svoje názory menia flexibilne podľa toho, aký názor prevažuje v spoločnosti (v informačnom priestore), v ktorej (v ktorom) sa práve nachádzajú. Kým nie sme schopní si uvedomiť základný jednoduchý princíp fungovania nášho sveta, dovtedy sa môžeme považovať za člena početného ľahko zmanipulovateľného davu. Prečo? Pretože ak by sme mali utvorený názor na svet, automaticky si staviame základné mantinely možnej manipulácie, čiže doslova si určujeme odkiaľ-pokiaľ sa pohybujeme v dôvere k rozdielnym ideológiám.
Nie je predsa možné, ak som napríklad presvedčený individualista, aby som sa riadil „populistickými“ ideológiami o spoločnom blahu, prepojenom svete a podobne, veď predsa dobre viem, že v živote záleží len od toho, ako dobre sa mám JA. A zasa naopak, ak som opačného názoru, a vidím prepojenosť vo všetkom, v prírode, v technológiách, v spoločnosti, skrátka vo všetkom, potom automaticky ma odrádza akékoľvek individualistické vystupovanie, presviedčanie, akýkoľvek individualistický status (autorita), resp. celkovo ideológia individualizmu, všímam si len podstatu.
Nie je predsa možné „sedieť na dvoch stoličkách“, nie je predsa možné mať dvoch pánov,“... pretože buď jedného budem nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa budem pridŕžať a druhým budem opovrhovať.“ Nemôžem byť aj individualista, aj kolektivista zároveň. Sú to opozitné smery, pričom jeden z nich je iluzórny (vyplýva z nevedomosti).
Presne tento dávny psychický problém ľudstva vytvoril postupne dve globálne riadiace skupiny ľudí. Netreba elity rozlišovať svetovými stranami, národnosťami alebo inými faktormi, jediné v čom tkvie rozdiel medzi nami je v našom osobnom pochopení, je v našej schopnosti rozpoznať iluzórny svetonázor od reálneho svetonázoru. Pravda je len jedna. Naše prežité skúsenosti, kontrast medzi pravdou a hlúposťou, nás priebehom času k pravde neustále objektívne vedú.
(Viac o svetonázore píšem vo svojom projekte: www.projektz.sk )
DELIACA ČIARA A OBRANNÝ SYSTÉM KORPORÁCIÍ
Stav myslenia ľudí postupom času rozdelil na planéte sféry vplyvu opozitných riadiacich skupín. Podľa úrovne uvedomenia obyvateľstva vidíme na planéte zreteľne rozsah oblastí riadenia podľa koncepcie individualizmu, a rozsah oblastí podľa koncepcie kolektivizmu. Žiaľ aj v 21. storočí musíme konštatovať, že individualistov je naprieč ľudstvom ešte stále veľmi veľké množstvo.
Medzi individualistami (korporáciami) a kolektivistami (ľudskou elitou) prebieha neustále súboj o vplyv, o moc nad oblasťami, nad myšlienkami obyvateľstva. Kým korporácie sa snažia priamo zničiť ľudskú elitu a získať všetky jej zdroje, ľudská elita má v snahe uvedomiť obyvateľov vo sférach vplyvu korporácií a zmeniť ich koncepčné myslenie z individualizmu na kolektivizmus. Ľudská elita zvádza boj výlučne na ideologickej úrovni, pretože si uvedomuje podstatu jednoty a dôležitosti spolupráce, zatiaľ čo korporácie sú čím ďalej tým viac nútené, kvôli svojmu individualistickému presvedčeniu, uchyľovať sa k priamym druhom uplatňovania svojej moci. Prečo sú tlačené do kúta? Kvôli technologickému pokroku ľudstva (ťažko regulovateľnému internetu, ktorý narúša ich propagandu) a kvôli kolabovaniu finančného systému amerického sna (ich jedinej účinnej ideológie z minulosti).
Korporácie sa doteraz opierali o, dlhým obdobím budovaný, efektívny obranný systém kontroly informačného poľa (myšlienok) svojho obyvateľstva. Obranný systém, ktorý je tvorený kombináciou politického systému riadenia, finančného systému, a mediálno-zábavného priemyslu. Svojich ľudí nechcú vplyvom pôsobenia ľudských elít, ľudských ideológií, stratiť spod svojho deštrukčného vplyvu, zo svojho manipulačného systému riadenia spoločnosti, pretože si uvedomujú, že ten kto ovláda informačné pole, ten ovláda realitu.
ZAHRANIČNÁ POLITIKA
Ľudská spoločnosť je na Zemi rozdelená podľa úrovne komunikácie, druhu komunikácie a podľa kvality informačnej výmeny. Všetky atribúty národov ako kultúra, zvyky atď. vyplývajú práve z úrovne informačnej výmeny – z jazyka. Jazyk môžeme chápať ako viac-menej pokročilú technológiu v oblasti výmeny informácií, v oblasti formovania informačného poľa daného prostredia. Národy s menej rozvinutým jazykom (kmene) nie sú schopné spolupracovať na vyššej úrovni a získať tak svoju štátnosť, naopak, národy s rozvinutejším jazykom sa formujú do štátnych útvarov. Rozdielnosť kultúry národa, rozdielnosť schopnosti uvažovať nad zložitými myšlienkami, vytvára predispozíciu priklonenia sa k určujúcemu (k hlavnému) svetonázoru svojej spoločnosti. Predispozíciu, nie normu. Prevládajúci svetonázor spoločnosti sa priamo zrkadlí vo vlastnej štátnej politike. Ak si národ zvolí do svojich riadiacich pozícií blbcov (individualistov), je zrejmé, že práve blbci prevažujú momentálne v takomto národe, v takejto spoločnosti.
Blbci (individualisti) sa dajú relatívne efektívne vychovávať aj v spoločnostiach s kvalitne rozvinutým jazykom, jediné čo je potrebné, je celoplošne ovplyvniť svetonázor, prípadne ak nie je ešte kolektívne vytvorený, stačí falošnou ideológiou (propagandou) „zaspamovať“ (zahustiť) informačný priestor a dohliadať na informačné pole spoločnosti, aby spoločnosť nebola schopná pochopiť základné riadiace mechanizmy.
„Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.“
Pochopenie riadiacich mechanizmov je pre človeka kľúčové k odpútaniu sa od zaužívaných dogiem nastavených prevládajúcou propagandou, pretože platí vzťah:
„Každý podľa miery chápania pracuje na svojich cieľoch a na cieľoch svojich blízkych, a každý podľa miery nechápania pracuje na cieľoch tých, ktorí chápu viac než chápe on.“
Rozdielne rozdrobené národy a štáty sú v individualistickom svete korporácií spájané pomocou falošnej ideológie (propagandy amerického sna) a pomocou vytvoreného umelého riadiaceho nástroja – pomocou peňazí (korupcie/lobingu). Peniaze zabezpečujú relatívne rýchlu operačnú schopnosť individualistického celku, kým propaganda zabezpečuje dohľad nad informačným poľom spoločnosti.
Štáty sú v individualistickej sfére vplyvu hierarchicky rozdelené na tie, ktoré zabezpečujú zdrojovú stabilitu a tie, ktoré sa podieľajú na riadení spoločnosti. Okupované štáty poznáte veľmi ľahko, stačí si prečítať ich ústavu. Každý štát, ktorý má vo svojom hlavnom určujúcom dokumente zadefinované medzinárodné právo nad svojim vlastným právom, každý takýto štát je kolóniou riadiaceho zoskupenia štátov, resp. presnejšie vazalom zoskupenia riadiacich skupín - korporácií.
Riadiace štáty (skupiny) uplatňujú riadenie nad vazalskými štátmi pomocou tzv. zahraničnej politiky. Zahraničnú politiku treba doslova chápať ako uplatňovanie moci štátu na území cudzieho štátu/národa. Zahraničná politika v individualistickej sfére vplyvu sa okliešťuje (zjednodušuje) na uplatnenie nepriamej ideologickej moci - propagandy a použitia priameho umelého nástroja – použitia peňazí (...vo väčšine prípadov, niekedy sa však riadiace štáty uchyľujú aj k priamej represií, k horúcej otvorenej vojne). Pomocou peňazí/lobingu/korupcie sa riadia rozdielne riadiace špičky štátov a pomocou propagandy sa kontroluje širšie informačné pole obyvateľstva.
MÉDIÁ
Na efektívnu kontrolu informačného poľa korporácie vytvorili celú sieť „rozličných“ „nezávislých“ mienkotvorných médií, ktoré do spoločnosti rozširujú potrebné informácie (pre individualistickú propagandu) v potrebnom čase. Veľmi ľahko odsledujeme, ktorá záujmová skupina uplatňuje ideologický vplyv v našej spoločnosti vtedy, keď začneme sledovať finančný tok zdrojov týchto médií. Celý náš takzvaný „mainstream“ je vlastnený zahraničím (korporáciami), ktoré týmto spôsobom vyslovene dohliada na myšlienky nášho obyvateľstva.
Poviete si, ešte tu máme RTVS, rozhlas a štátnu televíziu, ktorú si sami platíme (musíme platiť od zástrčky), takže tá je „určite“ nezávislá, lenže tu zasa narážame na problém nedostatku suverenity nášho štátu, náš štát nemôže len tak rozširovať svojmu obyvateľstvu vlastné názory, vlastné myšlienky, ktoré by išli proti západnej propagande, proti zahraničnej politike cudzích štátov, pretože táto odvaha by sa rovnala vyhláseniu vojny cudziemu (väčšiemu/mocnejšiemu) štátu. Tak isto ani naši politici nemôžu „robiť poriadky“ s novinármi, doslova so zahraničnými spravodajcami, pretože aj tento pokus by sa rovnal vyhláseniu vojny cudziemu štátu a jeho záujmom. Dôsledok nedostatku suverenity nášho štátu potom spôsobuje, že je úplne jedno, ktoré médium si vo večerných správach pozriete, všade vysielajú to isté spravodajstvo (s malinkými odchýlkami o psíčkoch napr.). RTVS slúži ako tunel na prostriedky našich občanov, za ktoré sa vytvára zahraničná propaganda.
MIENKOTVORNÝ VPLYV
Celý tento obrovský mediálny komplex bol vytvorený práve kvôli skutočnosti, kvôli faktu, že naozaj záleží na názore každého jedného z nás, ak by totižto nezáležalo, propaganda by nebola nevyhnutná a neinvestovali by sa do nej obrovské zdroje. Pre lepšie pochopenie si treba uvedomiť skutočnosť, že naše mozgy fungujú ako antény, ktoré majú schopnosť prijímať, ale aj odosielať informácie do spoločného poľa informácií. Ak vás napadne nejaká myšlienka, je veľká pravdepodobnosť, že táto myšlienka už napadla niekoho iného pred vami, ak sa vám sníva nejaký nekompatibilný sen s vašim životom, je veľká pravdepodobnosť, že snívate cudziu skúsenosť. My všetci navzájom vplývame na to, aké myšlienky, s akou pravdepodobnosťou sa nám v hlave objavujú. Každý jeden z nás dokáže ovplyvniť toto informačné pole ak zvolí správnu taktiku, správnu formu pôsobenia na informačné pole. Nie je napríklad náhoda, keď budhistickí mnísi pretrvávajú v „modlitbách“/v sústredení celé hodiny, celé dni.
Práve preto je pre korporácie dôležité synchronizovať (zosúladiť) tieto myšlienky pomocou propagandy, nech v ich vytvorenej davo-elitárskej hierarchii nevzniká svojvoľné samo-riadenie, čiže úplne prirodzené samo-organizovanie spoločnosti, samo-organizovanie života.
Korporácie išli najjednoduchšou cestou (celkom efektívnou) ovplyvňovania informačného poľa, ovplyvňovania verejnej mienky, skrz DDOS útoky, spamovacie útoky, zahlťovacie útoky našej mysle. Z viacerých rôznych zdrojov nám korporácie opakujú (pre nich) požadované myšlienky stokrát, tisíckrát dookola aby sa z klamstva stala naša pravda. Situácia je podobná stavu našej mailovej schránky, keď dôležité informácie v našej schránke sa strácajú medzi tisíckami nepodstatných zavádzajúcich reklamných ponúk/informácií. Ťažko sa je potom v takejto zahltenej schránke informácií orientovať bez použitia spamovacieho filtra, častokrát sa potom dookola sústredíme (venujeme pozornosť) na opakujúce sa nezmysly.
NAJZÁKLADNEJŠÍ FILTER PROTI ZAHLCOVACEJ PROPAGANDE
Ako som už spomínal, najhlavnejším našim filtrom rozpoznania manipulatívnej snahy by mala byť kombinácia našej schopnosti uvedomiť si svetonázor, spolu so schopnosťou rozpoznať skutočný svetonázor od iluzórneho svetonázoru. Inými slovami napísané - pochopiť základné princípy nášho prepojeného sveta. Musíme skutočne rozumieť a chápať kolektívnej dôležitosti vedomých bytostí (ľudí, zvierat, rastlín) – jednote, musíme sa vedieť DOSLOVA pozerať na druhého, ako na seba samého, a navzájom sa chápať s jednou, jedinou odlišnosťou – uvedomiť si rozdiel polohy v priestore - uhol pohľadu (na realitu/na svet) – jediná naša odlišnosť, ktorá nás rozvíja do všetkých možných smerov. Poloha v priestore určuje našu rozdielnosť, rozdielnosť skúseností, našu pestrofarebnosť. Pokiaľ chápeme vzájomnej dôležitosti, jednote, nie je možné nás zmanipulovať do deštrukčného procesu.
Samozrejme korporácie, najväčší individualisti na svete, a ich vyznávači, ich veriaci, ich nasledovníci, sa budú neustále prikrývať cudzou „perinou“, opozitnou ideológiou, budú nám hovoriť o spoločnom blahu, o dôležitosti vzájomne sa chrániť, budú sa opierať o kopec prázdnych fráz, a to z jednoduchého dôvodu, oni nevedia rovnocenne čeliť ideológii kolektivizmu, pretože individualisti vlastnú prirodzenú ideológiu nemajú, majú len umelo vytvorenú ideológiu založenú na americkom sne, nekonečnom raste, čiže opretú o moc peňazí, opretú o ľudskú chamtivosť. Nemôžu predsa vystúpiť a povedať nám, zbavte sa majetku, lebo „ja“ a moja firma chceme mať viac, chceme vás riadiť a kontrolovať, chceme žiť v bavlnke na úkor vás. Nemôžu nazvať uplácanie ľudí peniazmi oficiálne inak ako lobingom, cudzím slovom, ktorému veľa ľudí ani nerozumie, veď ako by to bolo, kebyže otvorene hovoria o korupcií našich volených zástupcov? Samozrejme budú proti korupcií celý život bojovať, ale lobingu sa nikdy nevzdajú, veď korumpovanie je základná schéma uplatňovania priameho riadenia v našej riadiacej (finančnej) sfére!
Individualizmus je deštrukčná ilúzia v našom svete. Veď čo konkrétne je vo svete izolované? Individualizmus nemá svoju prirodzenú ideológiu, s ktorou by mohol konkurovať reálnej ideológii, reálnemu životu. Individualizmus sa nevie oprieť o žiadnu pozorovanú skúsenosť.
O to ľahšie sa svetonázor individualizmu medzi ľuďmi rozpoznáva. Nech vám ktokoľvek, čokoľvek, akokoľvek pekne rozpráva, jeho svetonázor spoznáte podľa jeho skutkov, podľa jeho životného štýlu.
„Strom spoznáš podľa ovocia.“
Ak vám o blahu, o šťastí, o kolektívnej dôležitosti rozpráva človek, ktorý má na svojej PRVEJ priorite peniaze, svoj vzhľad (samoľúbosť), vlastní obrovské majetky, o ktoré sa nie je schopný podeliť so svojim okolím – neverte mu, ide o individualistu ako vyšitého, a takýto človek radšej druhých zdiera, ako by mal druhým pomôcť. Pretvárka sa ľahko rozpozná, individualisti sú zväčša samoľúbi blázni. Mohol by som príkladov uvádzať veľmi veľa, dokonca aj menovite, ale načo? Stačí pochopiť princíp a zrazu sa nám títo ľudia pred očami sami objavia. Pomätenci, a že ich je.
ZÁVER
Od vplyvu riadenia, v rámci našej spoločnosti, sa objektívne nie sme schopní nikto z nás uchrániť. Žijeme v prepojenom svete, v ktorom všetko vplýva na všetko v reálnom čase. Buď riadime, alebo sme riadení. Táto vlastnosť nášho sveta nám ale vôbec nebráni k naštartovaniu spolupráce medzi nami, k stanoveniu si spoločných prioritných (hlavných) cieľov. I keď každý vnímame svet zo svojho miesta, zo svojho pohľadu, podľa vlastných skúseností, uvedomenie si princípu jednoty, nám umožňuje stanovovať spoločné ciele vedúce k blahobytu všetkých a nielen k blahobytu jednotlivcov. Naša schopnosť pochopiť jednoduché nástroje riadenia, jednoduché princípy sveta, nám umožňuje filtrovať rozličné riadiace snahy, ísť svojou vlastnou cestou k širšiemu spoločnému cieľu a prikláňať sa/spolupracovať s riadením vedúceho ku kreativite, k rozvoju, a nie k deštrukcií. Dôležité je venovať svoju pozornosť k reálnemu svetonázoru, nie k iluzórnemu, žiť v súlade so životom, nie vo vytvorenej ilúzii. Nech sú naše pozorované skúsenosti z bežného života našim lakmusovým papierikom v rozhodovaní sa.
Naučme sa vlastnú božskosť vidieť aj v druhom človeku (zvieraťu, v rastlinách ... ). Nie sme totižto kvapkou v mori, ale sme more v jednej kvapke – každý jeden z nás.
My Slováci, my Česi máme obrovskú výhodu použitia komplexného jazyka, ktorý nám umožňuje vyjadrovať sa presne. Náš jazyk je hlavným dôvodom, prečo máme doteraz svoj vlastný štát. Sme totižto schopní vyjadrovať zložité myšlienky dopodrobna, presne v rámci spoločnosti, sme schopní triafať presne do pointy problému, preto veľa problémov, s ktorými sa stretávame v živote, sme schopní rýchlo efektívne vyriešiť. I keď sme relatívne malé príbuzné národy v rámci sveta, väčšiemu zvyšku dokážeme konkurovať svojou kvalitou. Podobáme sa na malého Dávida, ktorý dokáže zacieliť s vysokou presnosťou na svoj cieľ - oveľa väčšieho konkurenta Goliáša (nevedomosť ľudstva). Je pre nás významne dôležité využívať náš jazyk presne, bez zbytočných omáčok a musíme vedieť ním triafať do jadra problému. Naša kreativita má obrovský potenciál preraziť v rámci svetovej spoločnosti, sme schopní stáť na čele vedeckého pokroku ľudstva. Stačí si len uvedomiť svoju výnimočnosť a svojim rozvinutým jazykom začať ovplyvňovať naše širšie okolie, ovplyvňovať naše spoločné informačné pole.
V 21. storočí majú korporácie veľký problém. Začína im kolabovať ich obranný val, nielenže sú pod finančným tlakom (nedostatok zdrojov), ale aj naša technologická prepojenosť im spôsobuje obrovské trhliny v ich vybudovanom systéme propagandy (začína sa rozplývať ich ideologická moc). Jediné čo im ostáva, je prejsť z uplatňovania nepriamych druhov moci, na uplatňovanie neefektívneho vratkého priameho riadenia ľudskej spoločnosti formou represie.
Nebojme sa, nemáme sa čoho báť, stačí nám len sledovať týchto blbcov, nijak na nich netreba reagovať, nesmieme sa nechať nimi riadiť, stačí sa len učiť z ich hlúposti. Najlepšou reakciou na akcie bláznov je nereakcia, pasívny odpor, ak nám hovoria skočte, tak neskáčme – jednoduché. Nereagovaním manuálne sabotujeme ich priame riadenie.
Dnešné obrovské kontrastné situácie nám poskytujú príležitosť k rýchlemu prebratiu sa zo zaužívaných dogiem našej spoločnosti. Nenechajme sa mýliť novými pojmami ako sú HOAXY, konšpirácie, dezinformácie.., je to len márna snaha odvrátiť našu pozornosť od informácií. Akákoľvek dezinformácia sa veľmi ľahko neguje informáciou, pokiaľ korporácie nie sú schopné vysvetliť svoje onálepkované dezinformácie, nie sú schopné diskutovať, potom je jasné, ako sa len zmietajú v kŕčoch svojej scestnej umierajúcej propagandy.
Každý jeden z nás je schopný vplývať na naše spoločné informačné pole a manuálne meniť pozornosť viacerým ľuďom, meniť prioritu dôležitých informácií v našej spoločnosti, každý z nás vie napomôcť zo svojho miesta k prebratiu sa väčšiny. Šírme spolu dôležité informácie medzi nás, upriamujme pozornosť na dôležité informácie odhaľujúce dlhodobé manipulačné techniky najväčších individualistov na svete – upozorňujme na falošnú manipulačnú hru korporácií a nereagujme na ich klamstvá.
Snažme sa pochopiť, porozumieť, vidieť v praxi svetonázor kolektivizmu, jediný reálny principiálny pohľad na svet. Čím dlhšie nebudeme schopní vidieť v druhom človeku seba samého, tým dlhšie budeme pociťovať nepríjemné situácie v živote. Máme sa len tak dobre, ako dobre sa má naše okolie.
Juraj Tušš
